BLOG www.depe.sk

8 December 2009

V Trnave si môžete kúpiť hrdosť na mesto!

V slovníku cudzích slov sa dočítate: Patriotizmus je láska a oddanosť vlasti, hrdosť na jej minulosť a prítomnosť, úsilie chrániť záujmy vlasti. Lokálpatriotizmus je vyzdvihovanie, zdôrazňovanie, obdivovanie, uprednostňovanie svojho miesta bydliska alebo rodiska.

Oba tieto termíny sa na Slovensku, bohužiaľ, najlepšie cítia v slovníku cudzích slov... A Slovensku a mnohým Slovákom ozaj tragicky chýba hrdosť na región, na obec, kde bývajú.

Trnava, v ktorej žijem už skoro 50 rokov, je krásne mesto. Aj keď som sa tu nenarodil, cítim sa byť Trnavčanom, záleží mi na meste a na veciach verejných, týkajúcich sa mesta. A som na Trnavu aj hrdý, slovom: lokálpatriot.

Preto som si dal do záhlavia každej stránky môjho webu okrem znaku štátu, v ktorom žijem, aj erb mesta Trnava. Veď som Trnavčan, erb mesta je aj "mojím" erbom. Erb mesta, ktorý vytvorili naši predkovia, ktorý je možné považovať za kultúrne dedičstvo, na ktoré si, ktovie akým právom, mesto Trnava dáva autorské právo.
Pretože som rádioamatér, posielam za spojenia protistaniciam potvrdzujúce lístky, kde je asi 1/3 plochy vyhradená na informáciu (v angličtine) o meste, v ktorom žijem. Nech aj tí Amíci, ktorí si denne pred domčekmi vyťahujú na stožiar štátnu vlajku, vidia, že z nás minulá doba nevytĺkla hrdosť na štát, kraj, mesto, v ktorom žijeme. Dokonca som umiestnenie takýchto symbolov a informácií považoval za povinnosť, veď keď poviem rádioamatérovi z Aljašky, že som z Trnavy, že som zo Slovenska, hrozne ma bolí, že oni mnohí ani netušia, na ktorom kontinente sa Slovenská republika nachádza. A tí, čo to aj tušia, nás aj tak považujú za krajinu, susediacu s Čečenskom....

Všetky naše vlády po Veľkej novembrovej revolúcií doteraz zdôrazňovali svoj cieľ pozdvihnúť národné cítenie, hrdosť na vlasť a obec, kde je náš domov. Chyba je, že iba zdôrazňovali... a dosť!

A v Trnave, tu máme ešte krajší príklad "pozdvihovania hrdosti" na svoje mesto. Dnes som dostal list z Mestského úradu (písaný 27. novembra, doručený 8. decembra), podpísaný vedúcim kancelárie primátora. Píše sa v ňom (opísané aj s pravopisnými chybami v liste):

"Vážený pán Pavlík,
Zistili sme, že na webovej stránke www.depe.sk neoprávnene používate veľký erb mesta Trnava. Dovoľujeme si Vás upozorniť, že mesto Trnava má prijaté všeobecne záväzné nariadenie č. 93, ktorým sú stanovené zásady používania mestských symbolov. Podľa tohto VZN môže mestské symboly používať iba mesto Trnava a ním riadené organizácie. Právo používať erb mesta inými organizáciami je viazané na súhlas mestskej rady a finančnú úhradu.
Za neoprávnené používanie erbu mesta môže primátor mesta v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. v znení noviel uložiť pokutu vo výške 3 319,39 euro.
Žiadame Vás o odstránenie erbu mesta z Vašej webovej stránky v termíne do 15.12.2009. V prípade, že v stanovenom termíne nebude erb mesta odstránený bude vám uložená pokuta za jeho neoprávnené používanie."

Poviem vám, skoro som padol na zadok, keď som si tento list prečítal. Tak v Trnave treba za hrdosť na mesto platiť?!

Na stránke, ktorá nie je komerčná, ani nie som "iná organizácia", ktorá iba a iba umiestnením erbu mesta zdôrazňuje hrdosť jeho obyvateľa na svoje mesto?
Akú už len hodnotu môže mať ten maličký obrážtek, okrem symbolickej, (a ešte raz to poviem!) zdôrazňujúcej hrdosť na príslušnosť k mestu!
Ak by bola moja stránka komerčná, ak by som z erbu niečo tŕžil, nepoviem ani slova! Kto dal mestu právo privlastniť si výhradné používanie erbu??? Alebo mestskí páni nevedia zabudnúť na slastný pocit, ktorý mali v minulosti, pri uvedomení si, že zasa raz čosi komusi zakázali, že majú nad niekým moc niečo mu zatrhnúť?

Tu je ono VZN č. 93: http://www.trnava.sk/new/vzn.php?readmore=106&sekcia=samosprava&menu=vzn

Keď si ho pozriete, zistíte v časti III, článku 4, bode 6, že za používanie symbolov mesta majú platiť iba živnostníci a iní podnikatelia, firmy do 20 zamestnancov a firmy nad 20 zamestnancov.
V bode 5 sa píše, že "Organizácie, ktoré nie sú založené, alebo zriadené na podnikanie, napr. školy, zdravotnícke zariadenia, sociálne ústavy, spolky a pod. môžu použiť mestský erb bez úhrady príspevku do účelového fondu."

V celom VZN ani slova o tom, aké sú podmienky pre fyzické osoby. Až na konci sú v súvislosti z fyzickou osobou vyhrážky. Tak teraz neviem, buď som blbec ja, alebo...

Nakoniec, z celého znenia VZN vyplýva, že nepodnikateľské subjekty (a teda aj fyzické osoby) nemusia za používanie symbolov platiť. Pravdepodobne by však mali o povolenie používania požiadať. Teraz si predstavte tú obrovskú kopu absolútne zbytočnej administratívy: všetci, ktorí by chceli symboly použiť napr. na nekomerčné webové stránky, museli by napísať list, ktorý by nejaká komisia musela schváliť, niekto by musel napísať odpoveď a poslať ju. A pritom netreba (ako sa domnievam, aj v mojom prípade) za použitie platiť! Tomu sa povie vyrábanie umelej záťaže úradníka MÚ, tomu sa povie zbytočné rozhadzovanie pracovnej sily, materiálu, zbytočne vyhodené peniaze za poštovné! Tomu sa povie hazard s dôverou občana! Pozrime sa, ktože a ako riadi to naše mesto???

Je to úbohé, úbohé a ešte raz úbohé!

Naši mestskí páni majú ozaj divné maniere! Ján Chalupka by si iste na nich zmlsol. A už ani nie som až taký hrdý Trnavčan...

22 March 2009

Nedáme si rady?

Často sa vraciam, tak ako mnohí, v spomienkach do rokov mladosti. Do časov, keď bol svet gombička a jedinou starosťou bolo vymýšľanie nových a nových dobrodružstiev. Boli to časy krásne, kopa adrenalínu pri "riadení" lietadla, uloženého v 7 metrovej výške na hromade v kovošrote, pri pekelnom hrmote na motokárach s kolieskami z ložísk. Spomeniem si aj na bitky, čo som utŕžil, keď ma (ozaj výnimočne) chytil vartáš, či majiteľ príslušnej marhule alebo hrušky.
A boli to bitky riadne, aj tri dni ma štípal zadok po lieskovici. A doma sa priznať, že ma niekto vyťal? Dostal by som aj tu.
Pamätám si na časy, keď spolužiak vylial vodu z misky na vodové farbičky spolužiačke na hlavu. Na ľavom líci mal aj na druhý deň odtlačok učiteľkinej dlane.
A pamätám si aj na to, že nikdy nebol problém určiť, kto zaplatí za rozbité okno, alebo iné nami poškodené či zničené veci.

Bitka ale nebol ten hlavný strašiak, odrádzajúci od ešte väčších zbojníctiev. Už ako deti sme si nejasne uvedomovali komunistický vynález - zápis výčinov do "papierov". A tiež nám bolo jasné, že ak ma ten majiteľ ovocia nezbije a radšej nás dovlečie k žandárom, ako sme vtedy volali tzv. Verejnú bezpečnosť, bude zle. Tam nás síce nezbijú, ale cez školu sa naše sklony k cudziemu ovociu zapíšu do oných kádrových materiálov a tie sa povlečú celý zbytok života s nami. A ozaj sme už vtedy mali z toho strach.
Neskôr, už ako dospelý, som sa dosť začudoval, keď kamarát raz zahlásil, že ide rozbiť učiteľovi hubu za to, že mu strieskal syna, ktorý robil karate a v škole si na slabších spolužiakoch skúšal naučené údery. Čo ho má čo učiteľ biť! Uvedomujem si, že vtedy som po prvý raz akosi odvrátil hlavu od problému a snažil som sa na to nemyslieť. A dnes...nedávno spáchal niekde v Čechách samovraždu učiteľ, ktorého žiaci sofistikovane vyprovokovali k facke a natočené video hodili na internet... Hrozila mu basa.

A u nás, na Slovensku je to snáď ešte horšie. Skúste si, ozaj iba na chvíľku, predstaviť, že ste napr. v Smižanoch učiteľ v šiestej triede ZŠ, máte tam asi 30 13-15 ročných počerných žiakov, ktorí vás sústavne bombardujú krikom, hnilým ovocím a hnusnými nadávkami. Na váš slovný prejav reagujú iba hurónskym smiechom, fyzicky ich potrestať nemôžete (hrozba väzenia, prípadne vidly v chrbte od rodičov). Absolútna bezmocnosť. Radšej na to nemyslieť.
Ozaj radšej???

Lebo tak, ako sa snažíme takýto problém nevidieť my, nevidia a nechcú vidieť ani tí, ktorých povinnosť ho vidieť je!

Včera dávala JOJka šot, v ktorom bolo video, natočené mobilom, ako nejakí košickí SBSkari "týrajú" asi 7 ročného zlodejíka tým, že ho strašia lepiacou páskou. Harant reval ako zmyslov zbavený, zdanlivo krvák.
Problém bol ale v tom, že chalan chodil na nákupy bez platenia pravidelne a ochranke bol až priveľmi dobre známy. Ako s takýmto? Zbiť ho nemôžete, dobré slovo neplatí, rodičov má v base. Skúsili ho teda vystrašiť na spôsob mafiánskych praktík, to by mohlo zabrať. A ako dôkaz, že ho nemlátia, si to v dobrom úmysle nakrútili.
Ale chyba lávky. Pani z "výchovného" ústavu, ktorého bol chalan chovanec (a ktorá je za neho de facto zodpovedná), sa ho zastala. Vraj v jeho veku je to normálne, lebo nemal hračky, ako majú jeho rovesníci a nemal ani inú možnosť ich získať. Ktovie či pani napadlo, že za nejakých 10 rokov môže pri tom, keď bude tento chudáčik potrebovať peniaze, ktoré ináč nemôže získať, umrieť človek, ktorého prepadne.
A psychologička tvrdí, že ten panghart môže z toho mať aj pár rokov traumu. To, že sú takýto začínajúci zločinci nepotrestaní a nepotrestateľní, že sú to tí, ktorí bijú a týrajú množstvo slabších, že extrémnym tempom narastá šikana na školách a to v čoraz nižších vekových skupinách, že spôsobujú oveľa väčšiu traumu, ako je dostať bitku za vedomé porušenie pravidiel, obrovskému počtu nevinných detí, to týmto psychológom nevadí. Sme v Únií a tu sa deti trestať nebudú!

Nemôžem niekedy uveriť tomu, čo vidím a čítam. Zdá sa mi to ako sen a stále akosi dúfam, že to je náhoda, že tento divný status práva a nenormálne pozitívnej diskriminácie zla musí rýchlo pominúť. Naši politici veľkohubo znížili vek trestnoprávnej zodpovednosti. Ale keď dokážu traja-štyria 10 roční zločinci (píšem zločinci, pretože je to napriek ich veku výraz najpriliehavejší) premyslene prepadnúť, brutálne zmlátiť a okradnúť starú pani v jej dome, že by to nemalo byť potrestané???

Naša demokracia je akási prislabá na tento fenomén dneška. Komunisti to mali jednoduché, mali kádrové materiály, robiť si musel, čo si robil, záležalo v podstatnej miere práve od tých materiálov, boli aj tzv. polepšovne, ktoré na rozdiel od dnešných reedukačných zariadení, boli postrachom. V roku 1987 som bol synovi na rodičovskom združení, na škole vtedy mala nejaká socialistická prokurátorka prednášku o kriminalite detí. Zaujala ma jej naliehavá výzva pre rodičov, ktorých deti boli olúpené inými deťmi: "Hláste nám okradnutie aj vtedy, keď vášmu dieťaťu ukradnú hoci len 10 halierov. Iba tak budeme môcť my takéto jednanie zastaviť v samom počiatku. Neskôr z neho môže byť nezvládnuteľný problém."

Som si istý, že deti sa od mojej mladosti zásadne nezmenili. Vymýšľajú v istom veku stále rovnako. Len sa zmenili podmienky pre ich smerovanie, hrozby postihu, trestu, vzťah jednotlivcov aj spoločnosti k problému. A je tiež jasné, že najviac zlyháva rodina. Sú deti, od narodenia vychovávané v duchu, čo neukradneš, nemáš, kradni, kým ťa nemôžu zavrieť, kde výchova spočíva práve v taktike zločinu. A rodič zostane nepotrestaný. Nie je pre neho miesto v base, ak ho zavrieme, bude sa musieť štát a teda my všetci postarať o jeho 15 potomkov. Zdá sa mi tiež úplne absurdné, že verejné pomenovanie etnika, spôsobujúceho najvyššiu kriminalitu, je potrestané vyšším trestom, ako keď príslušník tohto etnika prizabije iného človeka. Myslieť si to možno, všetci vedia, kde je pes zakopaný, ale vysloviť fakty je trestné. Ani komunisti neboli takto chránení. Takéto zákony nám ale v konečnom dôsledku prinesú ťažké časy.

A to mi vŕta v hlave: je takáto demokracia ozaj vhodná pre nás?

15 June 2008

Ako som nakupoval na www.obchodny-dom.sk

Tak mi skapal môj televízor - práve cez prebiehajúce ME vo futbale...

Koruna práve pekne posilnila, ceny TV išli adekvátne dolu, tak som si povedal, že opravovať starý TV je už nezmysel a padlo rozhodnutie: kúpim nový televízor. Po popoludní, strávenom browsovaním po slovenských obchodoch, bol najväčším kandidátom internetový obchod Obchodný-dom.sk ( http://www.obchodny-dom.sk/ ) Pre mňa neznáma firma, ku ktorej som hľadal márne nejaké referencie. Cena TV, ktorá u nich bola o cca 16% nižšia, ako v Nay, však rozhodla.

Televízor som dal na stránke do košíku (samozrejme, po nutnosti zaregistrovania), vybral si tzv. "komfortné doručenie", ktoré je pre vybrané okresy okolo Bratislavy zdarma, objednávku som odoslal a vzápätí mi prišla emailom potvrdená objednávka. Na ďalší deň ma kontaktovala telefonicky pani, ktorá ma informovala, že TV nemajú na sklade (o tomto som vedel, pretože pri tovaroch na stránke je informácia, či ich majú práve skladom) a TV je objednaný.
Po pár dňoch mi znova zavolali, že zajtra medzi 12:30 a 13:30 mi televízor bude doručený. Konečne som našiel firmu, ktorá je schopná oznámiť doručenie aspoň deň predtým! (Napr. pri objednávaní z Nay mi tovar ich doručovateľský partner doručoval tak, že zavolali cca 10-15 minút predtým, ako prišlo auto. Pre zákazníka to značí, že po objednaní si týždeň zoberie dovolenku a čaká. Je to hra o predvídavosti, nervoch a strese!)
Na ďalší deň skutočne cca o 12:45 zazvonil telefón, kde mi vodič oznamoval, že je s TV na ceste ku mne. Pomohol mi TV vyniesť na druhé poschodie, bol ochotný ho otvoriť a skontrolovať. Vypísal nevyhnutné papiere - a mohol som sa tešiť na poobedňajší futbal!

Celý obchod bol prevedený presne podľa mojich predstáv. Prebehol rýchlo, korektne, bez zbytočností, jednoducho TOP. Správanie pracovníkov firmy Obchodný-dom.sk bolo veľmi príjemné a profesionálne.

Môj doterajší favorit pre nákupy elektroniky, trnavský Nay, je odpísaný. Pri ostatnom nákupe (kupoval som držiak pre TV) ma o tom utvrdil. Neviem, či tam je nejaký nový šéf, alebo tak často menia personál, ale mám pocit, že z obchodu, kde sa pred časom perfektne nakupovalo, sa stal síce opticky pekný, ale inak hlboko podpriemerný krám. Mal som pocit, že predavača svojou požiadavkou otravujem, tovar, ktorý podľa internetovej stránky mali mať na sklade, nemali. A držiak, ktorý som napokon kúpil, bol v krabici, ktorá vyzerala, akoby sa povaľovala na smetisku. Potrhaná, požuvaná, zaprášená. Tajne som dúfal, že mi ju aspoň pri pokladni utrú od prachu, nestalo sa. Decentné správanie pokladníčky a borca, ktorý pečiatkuje po nákupe bloky, zlý pocit nenapravil.
Jednoducho: Kvalita Nay išla dole a ceny hore. Už tam nepôjdem.

Takže: ak chcete dobre a lacno nakúpiť elektroniku, skúste tiež tento internetový obchod. Viem, že jedna dobrá skúsenosť ešte nič nezaručuje, ale ak by som ja niekedy ešte chcel kúpiť nejakú elektroniku, rozhodne pôjdem ako prvú pozrieť práve stránku http://www.obchodny-dom.sk/

1 June 2008

Dva metre demokracie

Stále som presvedčený, že najväčšie porevolučné zlo, ktoré postihlo Slovensko a Slovákov, bol Václav Havel.
Nielenže výrazne znížil svojimi hlúpymi (a možno to bolo práve presne cielené a plánované..) ekonomickými rozhodnutiami obyvateľom celej našej krajiny dlhodobo životnú úroveň, ale svojskou demokratizáciou väzenstva pripravil pre Slovač (nakoniec aj pre Čechov) podmienky k stavu, v ktorom sme a z ktorého sa národ bude veľmi dlho dostávať (ak sa mu to vôbec podarí).
Väzenie, kedysi postrach kriminálnikov, sa vďaka naivnej Havlovej politike, stalo miestom, ktoré prevažnej väčšine odsúdených vyhovuje. Dostanú kvalitnú stravu, majú stále čisté oblečenie, režim pripomína rekreáciu dôchodcov, majú postarané o kultúrne, športové a spoločenské vyžitie, čo im chýba? Snáď iba možnosť "zetat sa do mrtva" alebo adrenalín pri nakladaní medených odkvapov na káru... Navyše výška trestov pripomína frašku: za ukradnutie miliónov 7 rokov,
za vraždu 5 rokov, za zmrzačenie človeka tak, že do smrti zostane na vozíku, môžete obísť s podmienkou.

Politici nás neustále presviedčajú, že nie hrozbou straty slobody sa zníži kriminalita, ale výchovou. Ja si to veru nemyslím. Som presvedčený, že ak by boli tresty za porušenie zákona podstatne, ale ozaj podstatne vyššie, navyše by väzenie prestalo pripomínať pioniersky tábor a MUSELO by sa tam fyzicky pracovať (fyzická práca je totiž najväčším postrachom pre tých, ktorí sa chodia do našich väzníc rekreovať), výrazne by klesla kriminalita.

Lenže je tu tzv. demokracia... Demokracia, ktorá je slepá a hluchá. Na jednej strane vydobíja pre ľudí, ktorí spáchali kriminálny čin, právo pozerať každý deń video a športové prenosy, na strane druhej upiera slušnému občanovi pocit bezpečia. Obrovská nevyváženosť demokratických práv a zákona v prospech kriminálnikov je zarážajúca. Iba jednoduchý modelový príklad:
Slušný občan si našetrí na nové auto (alebo ho dokonca pár rokov spláca, pričom si ho nedá poistiť, lebo poistka je nehorázne drahá a jednoducho mu na ňu nezostáva), leští ho, stará sa oň a teší sa z neho.
Podíde k nemu zloduch. ktorý vie, že v tom úplne najhoršom prípade pôjde na pár mesiacov do zotavovne. Rozbije okno, otvorí si, rozbije spínaciu skrinku a naštartuje (materiálna škoda je v tomto okamihu 5-6 tisíc Sk). Pri vychádzaní z parkoviska riadne "štrajchne" ďalšie dve autá. Ženie sa mestom a na prechode pre chodcov zrazí babku a spôsobí je ťažké zranenia. Samozrejme ujde. Míňa sa mu palivo, teda ho načerpá a od stojanov odíde bez zaplatenia. Na ďalšej križovatke nedá prednosť, auto idúce po hlavnej sa v snahe vyhnúť sa mu dostáva do protismeru a stretáva sa tam s protiidúcim vozidlom (materiálne škody sú doteraz, vrátane nákladov na liečenie babky cca 400.000 Sk). Začne ho
naháňať policajná hliadka, ktorá úplnou náhodou videla kolíziu. Náš zloduch úspešne uniká, pričom sem-tam ľahko narazí do zaparkovaných áut. Policajti po 30 km konečne použijú služobnú zbraň, urobia zopár dier do auta a zloduch konečne zastavuje.
Celková vyčíslená škoda dosiahla asi 650.000 korún. Bohužiaľ, súdu sa nepodarilo dokázať, že auto chcel ukradnúť. Bol totiž iba zvedavý, aký ma zvuk a aké má jazdné vlastnosti. Trest: 8 mesiacov vo väzení s minimálnou ostrahou a povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Zloduch ale nikdy v živote doteraz nepracoval a nikdy takú hlúposť ani nemieni urobiť. Náhrada akýchkoľvek škôd je v nedohľadne, slušnému občanovi zostane k splátke za auto šetriť aj na jeho opravu, babka bude namiesto zájazdu do Lúrd platiť doktorom, pumpár škodu zaplatí zo svojho, zopár odretých aút si dajú majitelia za pár desiatok tisíc opraviť. A v každom slušnom človeku zostane pocit hnusu.

A hádajte, čo náš zloduch urobí, keď po 4-5 mesiacoch odpočinku a relaxu vyjde z väzenia? Žeby si povedal, bolo tam zle, tam sa nechcem vrátiť? Nájdem si prácu a budem slušne žiť?

Aké sú vlastne možnosti takéhoto zloducha, ktorý spácha kriminálny čin a (väčšinou) má z neho nejaký prospech?

1. pravdepodobnosť, že ho chytia pri čine, je minimálna (polícia je vždy inde, ako tam, kde ju treba)
2. pravdepodobnosť, že ho vypátrajú neskôr, je minimálna (polícia je tak preťažená, že sa nestará aj o "väčšie" kúsky)
3. ak ho aj chytia, vyšetrovatelia nebudú schopní mu to dokázať
4. ak mu to aj dokážu, sudca ho aj tak prepustí
5. ak ho neprepustí, sľúbi miestnemu kmotrovi, že bude pre neho "pracovať", tento posedí s prokurátorom a sudcom pár minút pri káve
6. ak ho aj odsúdia na nepodmienečný trest, dobre si odpočinie, vo väzenskej posilňovni si vypracuje tehličky a pozrie svetovú fimovú tvorbu za obdobie od poslednej návštevy

Kedysi sa basa volala "Nápravno-výchovný ústav". Nikto nikdy neveril, že by sa v nej niekedy niekto napravil, alebo, nedajbože, prevychoval. Ale bola, práve kvôli nutnosti fyzicky pracovať, a kvôli vysokým trestom, ktoré sa málokedy skrátili, postrachom. Neboli povolené každotýždňové "opušťáky", byť v base bolo ozaj za trest. Takéto typy väzení ešte stále existujú a fungujú aj vo vyspelých západných "demokraciách".
Domnievať sa, že na Slovensku dnešné väzenie ako trest niečo rieši, je úplne naivné a scestné. A ak v tejto naivite zotrváme, čakajú Slovensko a Slovákov zlé časy.

12 February 2008

Zavádza T-Com cenníkmi zákazníkov?

Na stránke spoločnosti T-Com sa dočítate:
Stratégiou pôsobenia skupiny je poskytovanie širokej palety moderných a navzájom komplementárnych komunikačných riešení, založených na najmodernejších technológiách, profesionálnych skúsenostiach a špecializovanom prístupe k individuálnym potrebám zákazníkov.

A ja dodávam - ...a zavádzaní svojich klientov. Aspoň mňa ich cenník zaviedol a cítil som sa byť firmou T-Com podvedený.

Mal som záujem si k mojej pevnej linke aktivovať službu VOVe - Výpis odchádzajúcich volaní cez internet. V cenníku (viď. http://www.t-com.sk/Default.aspx?CatID=570&Section=home ) úplne dolu na stránke som si pozrel cenu: 22,00 (26,20)/jednorazovo. Konkrétna časť cenníka je aj tu: http://www.depe.sk/img/T-Com%20cennik.jpg
Výraz "jednorazovo" každému normálnemu človeku napovie, že sumu 26,20 Sk zaplatím jednorazovo, teda jeden jediný krát počas trvania služby a výpisy si môžem pozerať, až kým túto službu alebo celú pevnú linku nezruším.

Ale čo platí pre normálnych ľudí, neplatí pre T-Com. Táto slávna firma si výraz "jednorazovo" vysvetľuje po svojom. A to presne "jednorazovo každý mesiac". Hoci vyššie v cenníku ponúkajú aj služby, ktoré majú tzv. "Mesačný poplatok". Takže sa môže kľudne stať, že ono "jednorazovo" bude v skutočnosti "jednorazovo každý rok", alebo "jednorazovo každý týždeň", "jednorazovo každý deň", ba možno aj "jednorazovo za každý hovor"! Ako sa T-Comu hodí.
Celkovo je v tabuľke 13 služieb. Nezisťoval som, pre ktoré z nich výraz "jednorazovo" nahrádza "mesačný poplatok", ale ak takýmto spôsobom T-Com zavádza (a teda vlastne podvádza) svojich klientov, čo všetko ešte možno od tejto firmy čakať? Operátorka (0800 123456) mi na moju otázku, či o tomto zavádzaní kompetentní vedia odpovedala, že "áno, vedia, že výraz jednorazovo síce presne nevystihuje, ako často má zákazník za službu platiť, ale je to tak"...
Možno sa po právnej stránke nejedná priamo o podvod. Veď ak sa fakturuje mesačne, tak je to "platba jednorazovo mesačne" (kurnik, veď už toto slovné spojenie samo o sebe znie príšerne!). Seriózna firma použije v takomto prípade výraz "mesačná platba". Neseriózni podvodníci typu všeliakých pôžičkarní, záložní, vetešníctiev ... a T-Com majú v cenníku aj pre pravidelnú mesačnú platbu termín "jednorazovo".

Je to hanba! Je to tak...

13 January 2008

Money, money, money...

Nuž, podľahol som aj ja.

Podľahol som masívnej reklame v médiách na založenie si konta v novej internetovej banke - mBanke. Potešil ma jej vznik, veď núka založenie konta, správu peňazí a finančné prevody, na rozdiel od ostatných bánk, úplne zdarma. Pekne prepracovaná reklama mi napovedala, že banku spravujú profesionáli a také budú aj jej služby.

4.12.2007
A tak som si 4. decembra podal internetovým formulárom žiadosť o založenie mKonta. Okamžite po odoslaní mi prišiel akceptačný e-mail, kde ma banka ubezpečila, že v dohľadnej dobe budem môcť využívať jej služby. Povedal som si: vynikajúce!

14.12.2007
Stále sa nič nedeje, žiaden kuriér, žiaden informačný mail, tak som napísal e-mail ja, v ktorom banku informujem o tom, že ma doteraz nikto nekontaktoval a preto si účet pôjdem radšej vybaviť do ich kiosku osobne.

14.12.2007 večer
Zrejme úplnou náhodou ma kontaktoval telefonicky kuriér a dohodli sme sa, že príde 15.12. za mnou a podpíšem zmluvu, čo sa aj stalo. Dal mi aktivačné údaje, konto som si aktivoval a tešil sa na e-mail od banky, ktorý mi potvrdí, že konto môžem používať.

20.12.2008
E-mail od pána M.Ch., Core Business Managera banky. Informuje ma, že urgovali kuriérsku firmu a kuriér ma bude v dohľadnej dobe kontaktovať... E-mail prišiel v dobe, keď som už mal podľa mojich predstáv dávno účet používať, 6 dní po doručení zmluvy kuriérom a jej podpísaní!

11.1.2008
Stále čakám na e-mail z banky o aktivovaní konta. Skúsil som zavolať na hot-line - úplne zbytočný hovor. Operátorka na mňa pôsobila dojmom, že je sestra skutočnej operátorky, ktorá si práve musela odskočiť a ona ani nemá šajnu, o čom jej vlastne hovorím. Cez formulár píšem ďalší e-mail, kde sa pýtam, kedy...

Nuž čo, čakám doteraz. Ak sa však neozvú do leta, na banku zabudnem. :-))

22.1.2008
Prišla mi odpoveď na e-mail z 11.1.(e-mail uvádzam aj so štylistickými a pravopisnými chybami): "Váš účet nebol aktivovaný do dnešného dňa z dôvodu, že na Vami podpísanej zmluve resp. na kontrólnom formulári, ktorý vypisuje kurier chýba jeho podpis. Preto sme museli vaše zmluvy preposlať späť do kurierskej firmy a je nutný opätovný kontakt kurierom pre doplnenie podpisov na zmluve."

A tak ďalej čakám a prikúkam na reklamu v TV, kde "Commerzbank s hrdosťou oznamuje...".

9.2.2008
Sláva! Zasa sa čosi deje! Dnes ma prišiel navštíviť kuriér a doniesol mi mnou kedysi podpísanú zmluvu na ešte jeden podpis. Snáď to tá mBanka do leta aj stihne!

Ozaj neviem, čo si mám o banke myslieť. Zatracovať ju nechcem, ale už mám pocit, že majitelia si s profesionalitou veľmi nerozumejú. Možno je banka v rukách nejakého zbohatlíka, ktorý "buduje" banku za pochodu, nabral si svojich, aj keď neschopných ľudí a toto je výsledok. Kde je ale CommerzBank??? Banka možno vyrastie z detských chorôb, alebo je už pripravený jej pád? Ktovie... Iste budem po týchto skúsenostiach opatrný a konto budem používať výlučne na málo dôležité transfery. Veď si len predstavte, že zveríte odoslanie peňazí z tejto banky nejakej nebankovej inštitúcií, od ktorej máte požičané peniaze a ručíte za ne svojim domom! A splátka sa omeška... nie o deň-dva, ale o mesiac-dva! Brrrrr!

Z oblasti bánk ma však na rozdiel od mBanky potešila Slovenská sporiteľňa. Banka, o ktorej sa šušká, že bude údajne spoplatňovať sumou 3,- Sk aj každú myšlienku na peniaze, ktoré máte u nej uložené, sa vytasila s akciou, u nej úplne nevídanou - zdarma ponúkla vytvorenie debetnej karty s vlastným obrázkom! Žeby sa aj v SlSp hýbali ľady? Alebo je to iba konkurenčný tlak?


Nech je tak alebo onak, je dobre, že na našom finančnom trhu vznikajú aj banky typu mBank. Len tých peňazí keby bolo viac...

24 December 2007

Šťastné a veselé

Tak tu máme štedrý deň.
Verím, že ho všetci oslávime v pokoji a pokore, v hraniciach kresťanských a národných tradícií. Že oslávime spoločne narodenie Krista.

Želám všetkým ľuďom dobrej vôle šťastné a veselé Vianoce!

d.

21 December 2007

Schengen a nostalgia

Tak sme ododneška plnoprávni Európania! Paráda!
Po 18-tich rokoch od pádu komunizmu...
Naplnili sa naše predstavy o slobodnom živote? Niekomu možno áno, niekomu možno nie. Ak však nie sme oslepení konzumom a ohlúpnutí molochom peňazí, vidíme aj problémy. Mnoho problémov. Napríklad obrovskú kriminalitu mládeže.
K znovuuverejneniu článku nižšie ma motivovala vražda bezdomovca (viz Rovní a rovnejší + komentáre).
V článku rozoberám problematiku výchovy mládeže - konkrétne rádioamatérov - v minulosti a v dnešnej demokratickej dobe. Pri spomienkach na minulosť sa ma totiž chytá trocha nostalgia, ktorú zaháňam radosťou zo zrušenia hraníc. Sú však tieto výsledky demokracie to hlavné? Nezabúdame na niečo?

--------->

Nostalgia za starým, chorým režimom... Áno, v podstate je to nostalgia, no nie za režimom ako takým. Je to nostalgia za dobou, v ktorej som prežil väčšinu svojho života. Za dobou, z ktorej zostali iba tie lepšie a krajšie spomienky.
Za dobou, kedy ma ako 10 ročného nútili do nepovinne povinných aktivít, ktoré som vtedy docela prirodzene, tak ako skoro všetci moji rovesníci odmietal a teraz som za ne vďačný. Jednoducho sme si museli vybrať nejaký krúžok vo vtedajšom Dome pionierov a mládeže. Výber bol obrovský: od všetkých možných športov cez tanečné, modelárske, maliarske, rádiotechnické(!) a čo ja viem aké ešte iné krúžky až po recitovanie básní pokrokových sovietskych básnikov... Na doplnenie pripomeniem, že v týchto krúžkoch neexistovalo nejaké politické masírovanie mozgov!

Ja som si vybral práve ten rádiotechnický a tam som získal vlastne základy pre záujem o elektrotechniku, ktorá ma od priemyslovky sprevádza vlastne až po dnešok.
Ako deti, ktorým začali vyrastať prvé rožky, sme takto nemali napríklad záujem o vtedy najdostupnejšiu "drogu", toluén (Či-ku-li). Matne si spomínam asi na 2 prípady rovesníkov, ktorí to skúšali, ale vtedajší nedemokratický režim dokázal takýchto nespratníkov veľmi rýchlo eliminovať a vďaka následným represiám sme si my, ostatní, rýchlo zvykli na takéto radovánky ani nepomyslieť. A nech som dobre označkovaný, priznám sa, že som chodil aj do krúžku streleckého...

Na strednej škole mi to však môj socialistický profil nevylepšilo a v roku 1972 ma dokonca neprijali kvôli mojim niektorým pochybnostiam o socializme do SZM (Socialistický zväz mládeže)! Do tejto divnej organizácie sa mi podarilo votrieť až v roku 1976, už ako zamestnancovi CPJ, aj to iba na príhovor veľmi dobrého kamaráta, ktorý bol funkcionár v ZO (ako je vidieť, korupcia už vtedy mohutne prekvitala). Ak som sa totiž chcel zúčastňovať diskoték, organizovaných práve SZM v podniku, členom som musel byť. Aj tam, na diskotéke, napríklad, vládol tvrdý "teror": na každej diskotéke (mimochodom, hrala sa tam výlučne hudba spoza západných hraníc) bol vždy nejaký zástupca všemocnej strany, ktorý dozeral na to, aby sa tam:1. veľa nepilo, 2. veľa nesexovalo a 3. nevykrikovali nevhodné prejavy. Bolo to ozaj kruté...

A každý piatok, práve vtedy, keď v televízií reprízovali seriál Randall a Hopkirk, som pešo čádril na Ružindolskú cestu, do Zväzarmu, kde sa Láďo, OM3THL, snažil zo mňa spraviť rádioamatéra.

Som rád, že som prežil vtedajšiu dobu, aj keď nebol Internet, hypermarkety, MacDonaldy... Je mi ľúto dnešných mladých, ktorým berú na trnavskom Prednádraží tie síce malé a zle vybavené, ale predsa len športoviská, je mi ľúto mladých, ktorým nemá spoločnosť okrem najmodernejších technológií nič iné ponúknuť. Ak nepôjdu míňať peniaze do tzv. zábavných centier, ponúkajúcich drahú a stupídnu zábavu (námietka: vždy lepšie ako súťaž "Poznaj Sovietsky zväz"!), či filmy spola pornografické alebo sadisticko - úchylácke, môžu kľudne užívať demokraciu a pofajčievať marišku.

Vyrastá nám pred očami generácia, ktorej jediný záujem je získať za každú cenu čo najviac pre seba, mať čo najširšie lakte. Väčšine mladých nič nehovorí výraz vlasť, nemajú záujem o históriu, kultúru (v pravom slova zmysle, nie ten súčasný brak), je toho veľa! A tento stav nie je spôsobený dobou ako takou, tým, že by boli tie predtým uznávané hodnoty nahradené nejakými novšími, lepšími.

Je to peniazmi...

V minulom režime si niektorí vedúci týchto záujmových krúžkov možno trošku privyrábali, ale prevažná väčšina to robila dobrovoľne. Cítili povinnosť voči ďalšej generácií. Možno to dnes ešte tiež niektorí tak chápu, ale nič im to nie je platné.
Kam pôjdu s tými mladými, kde si sadnú a porozprávajú sa? V MAXe? Dnešná spoločnosť jednoducho nemá peniaze na priestory, energie, materiál, pomôcky, nástroje, vybavenie, dresy, cestovné.

Úmyselne zabúda a zakrýva si oči pred faktom, že takáto investícia sa spoločnosti vráti mnohonásobne. Koľko vynikajúcich odborníkov, športovcov, umelcov sme takto stratili? Alebo azda Slovensku chýbať nebudú, veď tu máme PSA a KIU? Najväčšia strata je ale v tom, že zmysluplné koníčky sú nahrádzané komerčnou "zábavou", drogami, hracími automatmi, prázdnotou... Po nás potopa!

Predbehli sme naše západné vzory v počte mladých, ktorí pravidelne užívajú alkohol a drogy, namiesto ušľachtilých koníčkov získavame prvenstvo v kriminalite mladistvých. Ľudskosť je z mladej generácie úspešne vytláčaná práve onou spomínanou ponukou zábavy - iného spôsobu trávenia voľného času.

Nechcem generalizovať a všetkých mladých hádzať do jedného vreca! Viem, že existuje aj veľa mladých ľudí, ktorí chcú ostať sami sebou a nepodľahnúť ohlupujúcej ponuke. Je aj veľa rodičov, ktorí takto vedú svoje deti. Mysle týchto však určite stále nahlodáva myšlienka: budú moje deti, ak ich budem viesť k ľudskosti a úcte k iným ľuďom a k zákonom, či už Božím alebo svetským, dostatočne silné, odolné voči nástrahám dnešného života? Ubránia sa, ak nebudú poznať podrazy a klamstvá?

Je veľmi ľahké odmietať minulé a ako jediný argument používať fakt, že nám vládli vtedy odporní komunisti! Je to však moderné klišé, ktoré, ak chýbajú racionálne argumenty, vždy zaberie. Bohužiaľ.

d.

18 December 2007

Rovní a rovnejší....

Nemám rád bezdomovcov.
Nemám ich rád preto, lebo podľa mňa väčšina si za tento stav môže sama. A nemám ich rád aj preto, lebo dostať sa medzi nich je strašne ľahko (to sú tí ostatní, ktorí si napríklad zobrali neuvážene pôžičky, alebo sa rozviedli a partner ich ošklbal...) a stále mám z tej ľahkosti podvedomý strach.

Sú to ale tiež ľudia. S právami, ako ktokoľvek z nás. Malo by to tak byť, veď sa hrdíme tým, že sme demokratický a právny štát.

Keď som si ale prečítal, koľko dostali vrahovia jedného takéhoto bezdomovca, ostalo mi zle. Napokon, prečítajte si tu: http://spravy.pravda.sk/za-zabitie-bezdomovca-dostali-pat-a-pol-roka-fzf-/sk_ckronika.asp?c=A071218_141159_sk_ckronika_p04

Vražda človeka za 5 a pol roka... Vrah vraj nechcel vraždiť, spadol na obeť a pritom ju omylom pichol nožom, pri vstávaní z neho ho opakovane nechtiac ešte zopárkrát pichol... Prokurátorka sa neodvolala... A z 5 a pol roka bude nakoniec "za dobré správanie" 1 a pol alebo dva roky... Za brutálnu plánovanú vraždu! Výsmech morálke, zdravému rozumu, demokracií, slobode!

Možno s istotou povedať, že ani obžaloba, ani sudcova nedostali mastný úplatok? Alebo sa nemám takto naivne pýtať? Veď sudcovia na Slovensku vozia v autách drogy a veselo súdia, prokurátori sa bijú, notári podvádzajú...

Premiér Fico chce v budúcom roku zvyšovať v občanoch národné povedomie: "Vzťah k republike nie je vôbec taký, aký by mal byť. Vlastenectvo ani zďaleka nedosahuje takú kvalitu, aká by mala byť v jednom vyspelom štáte, ktorý je v strede Európy. Musíme vrátiť do vedomia ľudí, že máme nejakú históriu, že sa nemáme za čo hanbiť," povedal premiér Robert Fico.

Môže ale občan tohto štátu mať nejakú hrdosť, cítiť sa vlastencom, byť pyšný na štátnu príslušnosť? V štáte, kde za brutálnu a plánovanú vraždu človeka dostane vrah 5 a pol roka???

Mám pocit, že toľko by malo byť za tú v článku spomínanú ťažkú ujmu na zdraví a výtržníctvo! Ktovie, koľko by dostali v USA, alebo v Kanade... Aj keď nie som fanatickým obdivovateľom týchto krajín, uznávam, že súdnictvo je u nich na vysokej úrovni. Dobehneme ich niekedy?

Som z toho smutný.

9 December 2007

Šialenstvo Santa Clausa

Za totáča koloval medzi ľuďmi vtip:
"Pustím televíziu: Lenin. Pustím rádio: Lenin. Otvorím noviny: Lenin. Už sa bojím otvoriť aj konzervu..."

A ja mám v tomto predvianočnom období taký istý pocit. Len Lenin je vymenený za Santa Clausa. Všetky, doslova všetky médiá nám denne neustále a vtieravo tlačia do hlavy výraz "Santa Claus". Výnimka je snáď iba kofolové prasiatko.

Premýšľam nad tým, prečo. Prečo vymenili Ježiška za prapodivnú importovanú postavu, ktorej históru vlastne ani nepoznáme.
V našich tradíciách sú Vianoce oslavou narodenia Krista. Netreba pripomínať, že sú v prvom rade sviatkami kresťanskými, spojenými s mierom a pokojom, ozdobeným stromčekom, štedrovečerným kaprom, darčekmi. A oslavou súdržnosti rodiny. Tak to asi všetci cítime, očakávame pokoj, kľud a radosť.

Lenže je tu všemocný TRH. A ten cíti svoju šancu. Potrebuje, aby ľudia zabudli, prečo vlastne Vianoce sú, musí v nich vytvoriť pocit, že pred Vianocami treba utratiť v preplnených obchodoch všetky peniaze, čo máme, a aj tie, čo nemáme. Že Vianoce sú oslavou nákupov a míňania, že pocit šťastia získame výlučne iba vtedy, keď sa vraciame domov s nákupmi, čo z auta musíme vyniesť domov aspoň na 5 krát. Jarmok...

A do tohto scenára sa TRHu Ježiško veľmi nehodí. Komunistom sa nepodarilo vtlačiť za 40 rokov do našich hláv Deda Mráza, demokracií stačilo pár rokov na udomácnenie Santa Clausa. Ako nosná postava Vianoc sa nesie nad hlavami ľudí v preplnených hypermarketov, prekypujúcich "kvalitným" tovarom (99% Made in China) a do omrzenia už od konca novembra vyhrávajúcich Jinggle Bells.

Zabúdame rýchlo na masáže myslenia spred roku 1989. Ochotne a radi sa opičíme po západných kultúrach, zabúdame, kto sme a aké máme my, Slováci, tradície. Čakám, že onedlho príde doba, keď bude pod úroveň mať k štedrovečernej večeri vianočného kapra, obstojí iba a výlučne morka. A darčeky si nebudeme dávať pod stromček, ale do rukavíc, zavesených nad krbom... Symbolom Vianoc bude už iba vyškerený sob so Santa Clausom.

A možno za pár rokov už nebudú ani bryndzové halušky, ale The brynz hallus, povinne servírované na tanieri s bieločervenými pásmi a hviezdičkami na modrom podklade. :-)

Happy Christmas!