Schengen a nostalgia - BLOG www.depe.sk

21 December 2007

Schengen a nostalgia

Tak sme ododneška plnoprávni Európania! Paráda!
Po 18-tich rokoch od pádu komunizmu...
Naplnili sa naše predstavy o slobodnom živote? Niekomu možno áno, niekomu možno nie. Ak však nie sme oslepení konzumom a ohlúpnutí molochom peňazí, vidíme aj problémy. Mnoho problémov. Napríklad obrovskú kriminalitu mládeže.
K znovuuverejneniu článku nižšie ma motivovala vražda bezdomovca (viz Rovní a rovnejší + komentáre).
V článku rozoberám problematiku výchovy mládeže - konkrétne rádioamatérov - v minulosti a v dnešnej demokratickej dobe. Pri spomienkach na minulosť sa ma totiž chytá trocha nostalgia, ktorú zaháňam radosťou zo zrušenia hraníc. Sú však tieto výsledky demokracie to hlavné? Nezabúdame na niečo?

--------->

Nostalgia za starým, chorým režimom... Áno, v podstate je to nostalgia, no nie za režimom ako takým. Je to nostalgia za dobou, v ktorej som prežil väčšinu svojho života. Za dobou, z ktorej zostali iba tie lepšie a krajšie spomienky.
Za dobou, kedy ma ako 10 ročného nútili do nepovinne povinných aktivít, ktoré som vtedy docela prirodzene, tak ako skoro všetci moji rovesníci odmietal a teraz som za ne vďačný. Jednoducho sme si museli vybrať nejaký krúžok vo vtedajšom Dome pionierov a mládeže. Výber bol obrovský: od všetkých možných športov cez tanečné, modelárske, maliarske, rádiotechnické(!) a čo ja viem aké ešte iné krúžky až po recitovanie básní pokrokových sovietskych básnikov... Na doplnenie pripomeniem, že v týchto krúžkoch neexistovalo nejaké politické masírovanie mozgov!

Ja som si vybral práve ten rádiotechnický a tam som získal vlastne základy pre záujem o elektrotechniku, ktorá ma od priemyslovky sprevádza vlastne až po dnešok.
Ako deti, ktorým začali vyrastať prvé rožky, sme takto nemali napríklad záujem o vtedy najdostupnejšiu "drogu", toluén (Či-ku-li). Matne si spomínam asi na 2 prípady rovesníkov, ktorí to skúšali, ale vtedajší nedemokratický režim dokázal takýchto nespratníkov veľmi rýchlo eliminovať a vďaka následným represiám sme si my, ostatní, rýchlo zvykli na takéto radovánky ani nepomyslieť. A nech som dobre označkovaný, priznám sa, že som chodil aj do krúžku streleckého...

Na strednej škole mi to však môj socialistický profil nevylepšilo a v roku 1972 ma dokonca neprijali kvôli mojim niektorým pochybnostiam o socializme do SZM (Socialistický zväz mládeže)! Do tejto divnej organizácie sa mi podarilo votrieť až v roku 1976, už ako zamestnancovi CPJ, aj to iba na príhovor veľmi dobrého kamaráta, ktorý bol funkcionár v ZO (ako je vidieť, korupcia už vtedy mohutne prekvitala). Ak som sa totiž chcel zúčastňovať diskoték, organizovaných práve SZM v podniku, členom som musel byť. Aj tam, na diskotéke, napríklad, vládol tvrdý "teror": na každej diskotéke (mimochodom, hrala sa tam výlučne hudba spoza západných hraníc) bol vždy nejaký zástupca všemocnej strany, ktorý dozeral na to, aby sa tam:1. veľa nepilo, 2. veľa nesexovalo a 3. nevykrikovali nevhodné prejavy. Bolo to ozaj kruté...

A každý piatok, práve vtedy, keď v televízií reprízovali seriál Randall a Hopkirk, som pešo čádril na Ružindolskú cestu, do Zväzarmu, kde sa Láďo, OM3THL, snažil zo mňa spraviť rádioamatéra.

Som rád, že som prežil vtedajšiu dobu, aj keď nebol Internet, hypermarkety, MacDonaldy... Je mi ľúto dnešných mladých, ktorým berú na trnavskom Prednádraží tie síce malé a zle vybavené, ale predsa len športoviská, je mi ľúto mladých, ktorým nemá spoločnosť okrem najmodernejších technológií nič iné ponúknuť. Ak nepôjdu míňať peniaze do tzv. zábavných centier, ponúkajúcich drahú a stupídnu zábavu (námietka: vždy lepšie ako súťaž "Poznaj Sovietsky zväz"!), či filmy spola pornografické alebo sadisticko - úchylácke, môžu kľudne užívať demokraciu a pofajčievať marišku.

Vyrastá nám pred očami generácia, ktorej jediný záujem je získať za každú cenu čo najviac pre seba, mať čo najširšie lakte. Väčšine mladých nič nehovorí výraz vlasť, nemajú záujem o históriu, kultúru (v pravom slova zmysle, nie ten súčasný brak), je toho veľa! A tento stav nie je spôsobený dobou ako takou, tým, že by boli tie predtým uznávané hodnoty nahradené nejakými novšími, lepšími.

Je to peniazmi...

V minulom režime si niektorí vedúci týchto záujmových krúžkov možno trošku privyrábali, ale prevažná väčšina to robila dobrovoľne. Cítili povinnosť voči ďalšej generácií. Možno to dnes ešte tiež niektorí tak chápu, ale nič im to nie je platné.
Kam pôjdu s tými mladými, kde si sadnú a porozprávajú sa? V MAXe? Dnešná spoločnosť jednoducho nemá peniaze na priestory, energie, materiál, pomôcky, nástroje, vybavenie, dresy, cestovné.

Úmyselne zabúda a zakrýva si oči pred faktom, že takáto investícia sa spoločnosti vráti mnohonásobne. Koľko vynikajúcich odborníkov, športovcov, umelcov sme takto stratili? Alebo azda Slovensku chýbať nebudú, veď tu máme PSA a KIU? Najväčšia strata je ale v tom, že zmysluplné koníčky sú nahrádzané komerčnou "zábavou", drogami, hracími automatmi, prázdnotou... Po nás potopa!

Predbehli sme naše západné vzory v počte mladých, ktorí pravidelne užívajú alkohol a drogy, namiesto ušľachtilých koníčkov získavame prvenstvo v kriminalite mladistvých. Ľudskosť je z mladej generácie úspešne vytláčaná práve onou spomínanou ponukou zábavy - iného spôsobu trávenia voľného času.

Nechcem generalizovať a všetkých mladých hádzať do jedného vreca! Viem, že existuje aj veľa mladých ľudí, ktorí chcú ostať sami sebou a nepodľahnúť ohlupujúcej ponuke. Je aj veľa rodičov, ktorí takto vedú svoje deti. Mysle týchto však určite stále nahlodáva myšlienka: budú moje deti, ak ich budem viesť k ľudskosti a úcte k iným ľuďom a k zákonom, či už Božím alebo svetským, dostatočne silné, odolné voči nástrahám dnešného života? Ubránia sa, ak nebudú poznať podrazy a klamstvá?

Je veľmi ľahké odmietať minulé a ako jediný argument používať fakt, že nám vládli vtedy odporní komunisti! Je to však moderné klišé, ktoré, ak chýbajú racionálne argumenty, vždy zaberie. Bohužiaľ.

d.


Komentovanie tohto príspevku je uzavreté.